slovník slovenského jazyka
1. zvíťaziť nad niekým v boji, v súťaži, premôcť: poraziť nepriateľa, poraziť súpera na body; poraziť niekoho na hlavu úplne2. hovorový výraz neos. porazilo ho dostal porážku (význ. 2): porazilo ju na pravý bok; leží porazený
1. silou prekonať, poraziť (v boji, v stretnutí): premôcť nepriateľa, súpera2. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím, prekonať: premôcť niekoho bystrosťou
1. dosiahnuť víťazstvo, vyhrať: zvíťaziť nad súperom, vo vojne, vo voľbách; zvíťaziť v stretnutí (v pomere) 2 : 02. nadobudnúť prevahu: zvíťaziť nad hnevom, predsudkami; mier musí zvíťaziť