slovník slovenského jazyka
kradnutím pripraviť o majetok a pod, obrať, olúpiť: okradnúť príbuzných o dedičstvo, okradnutý majiteľ auta; okradnúť o posledný groš o všetko; pren. expresívny výraz okradnúť niekoho o čas, o pokoj vziať mu čas, pokoj
nedok. okrádať, okráda
násilne okradnúť, obrať, orabovať: olúpiť chodca; pren. olúpiť niekoho o čas
nedok. olupovať
1. vyplieniť (význ. 1), vylúpiť, spustošiť: vojská vydrancovali kraj2. expresívny výraz neúnosne vyčerpať; tým poškodiť: vydrancovať lesné bohatstvo
krádežou odstrániť veci odniekiaľ; krádežou obrať o veci uložené niekde: vykradnúť byt, pokladnicu; cez noc ich vykradli; pren. expresívny výraz vykradnúť (cudzie) dielo prisvojiť si cudzie myšlienky
nedok. vykrádať, vykráda
vylúpnuť -e -u -pol dok.
lúpaním vybrať (plod, semeno z obalu): vylúpiť gaštan; vylúpnuť jadro i pren. odkryť podstatu veci
1. plienením spustošiť, vydrancovať: vyplieniť mesto2. vyničiť, vykynožiť: vyplieniť burinu; pren. knižný výraz vyplieniť zlo
rabovaním okradnúť, vykradnúť: vyrabovať obchody; expresívny výraz vyrabovať prírodu vydrancovať