slovník slovenského jazyka
stupeň v sústave postavenia, obyčajne spojený s titulom; postavenie (obyčajne vyššie): vojenská, akademická hodnosť, hodnosť kapitána; udelili mu (čestnú) hodnosť doktora vied
hodnostný príd.: hodnostná trieda, hodnostný stupeň
1. stav organizmu: fyzická, psychická kondícia, byť v dobrej kondícii2. obyčajne mn. hovorový výraz súkromné (doučovacie) hodiny: dávať, brať kondície;
1. celkové citové, psychické rozpoloženie: dobrá nálada, mať smutnú náladu, podliehať náladám2. dobrá vôľa, veselosť, rozjarenosť: skaziť si, stratiť náladu
1. rozmiestenie, pozícia, poloha: zaujať výhodné postavenie; voj. palebné postavenie; šach. remízové postavenie; šport. postavenie mimo hry ofsajd2. stav, situácia, položenie: postavenie obyvateľstva, dostať sa do ťažkého postavenia
1. súhrn vlastností charakteristických v istom čase pre niečo, niekoho, okolnosti, položenie, v ktorom niečo, niekto je: zdravotný, duševný stav (pacienta), finančný stav (podniku), udržiavať v dobrom stave, dať do pôvodného stavu; ovocie v čerstvom stave; v triezvom, podnapitom stave; podľa súčasného stavu situácie; (vyhlásiť) výnimočný, vojnový stav2. postavenie muža, ženy z hľadiska manželstva: slobodný stav, rodinný stav; knižný výraz vstúpiť do stavu manželského uzavrieť manželstvo
1. akademická, úradná a iná hodnosť; jej vonkajšie vyjadrenie: akademický titul; získať titul majstra sveta; pren. označenie: vyslúžiť si titul hrdinu, zbabelca2. názov, nadpis, záhlavie: kniha vyšla pod titulom Básne; titul článku