slovník slovenského jazyka
1. dobrovoľná organizácia na spoločnú činnosť, najmä ekonomický: poľnohospodárske družstvo, skratka PD; poľnohospodársko-výrobné družstvo; (prv) jednotné roľnícke družstvo; bytové družstvo, spotrebné družstvo; družstvo invalidov2. organizovaná jednotka, skupina (v športe, v boji a pod.): volejbalové družstvo; družstvo parašutistiek; vojenské družstvo najmenšia voj. organizačná jednotka;
1. poradie, postupnosť podľa dôležitosti, hodnosti: spoločenská hierarchia, hierarchia hodnôt2. cirkevní hodnostári; pren. vysoko postavené osoby vôbec;
(menší) hudobný súbor hrajúci obyčajne zábavnú hudbu:
ľudová, dychová, džezová, cigánska kapela
skupina ľudí spätá spoločnou prácou, spoločnými záujmami alebo cieľom: výrobný kolektív, mládežnícky kolektív, kolektív autorov, člen kolektívu, tvoriť, viesť kolektív
kolektívny príd. týkajúci sa kolektívu, spoločný, opozitum individuálny: kolektívne vlastníctvo, kolektívna výchova, kolektívne rozhodovanie; kolektívna zmluva, kolektívna ochrana
1. skupina jednotlivcov (mužov) so spoločným poslaním; v športových hrách družstvo: v bani pracuje záchranné mužstvo; hokejové, národné mužstvo2. podstatné vlastnosti muža, mužskosť: prejav mužstva
súbor hudobníkov interpretujúcich hudobné diela: symfonický, tanečný, dychový orchester; hrať v orchestri
orchestrálny príd.: orchestrálne dielo, teleso
zoradenie v istom slede, za sebou, postupnosť: abecedné, časové, opačné poradie, dodržiavať poradie, prísť mimo poradia
1. forma monopolu so spoločným odbytovým alebo nákupným orgánom2. názov niektorých odborových organizácií;
skupina ľudí so spoločnou úlohou, kolektív: pracovný tím; športový tím družstvo
tímový príd.: tímová práca
dobrovoľné zoskupenie ľudí, organizácií so spoločným cieľom: poľovnícke združenie; Združenie slovenských novinárov