slovník slovenského jazyka
1. prudko pohybovať (v striedavom smere), mihať: kmitať prstami2. periodicky sa pohybovať, oscilovať: struna kmitá; výraz z fyziky kmitanie pohyb telesa, pri ktorom jeho vzdialenosť od rovnovážnej polohy neprekročí konečnú polohu; oscilácia
1. výraz z fyziky kmitať2. knižný výraz prechádzať od jednej veci k druhej: oscilovať medzi skutočnosťou a snom, oscilovanie medzi dobrom a zlom
dostať do kmitavého pohybu: rozkmitať strunu, jazýček na váhach
rozkmitať sa: lano sa rozkmitalo
1. uviesť do trasľavého pohybu, rozkývať: vietor roztriasol listy stromov; neos. roztriaslo mu bradu2. trasením, otrasmi unaviť: byť roztrasený po dlhej ceste
pohybovať sa v drobných rýchlych kmitoch, chvieť sa: struna vibruje, vzduch vibruje