slovník slovenského jazyka
dať súhlas, povolenie, pripustiť, umožniť: vedúci mu dovolil pracovať doma; zdravotný stav mi to nedovolí; rodičia mu dovolia všetko; dovoľ(te)! zdvorilé požiadanie; expresívny výraz (no) dovoľ(te)! prejav nesúhlasu
nedok. dovoľovať
1. dať oprávnenie, povolenie: nik ich neoprávnil takto konať; kto vás oprávnil na taký postup?2. odôvodniť, opodstatniť: oprávnilo ich to na ústup; úspech ho oprávni na optimizmus; oprávnilo nás to predpokladať;
1. dovoliť prístup niekam alebo účasť na niečom: pripustiť návštevy v nemocnici; pripustiť študenta na skúšku; pripustiť kravu umožniť párenie2. povoliť (význ. 2), dovoliť, strpieť: pripustiť výnimku; pripustiť iný názor na vec; nepripustil, aby o tom hovorila
1. zbaviť obmedzenia (v pohybe a pod.), vyslobodiť: uvoľniť si prsty zo zovretia; uvoľniť cesty (od snehu)2. povoliť niečo obopínajúce a pod.: uvoľniť si golier; uvoľniť koňom uzdu popustiť
prinútiť opustiť byt a pod, deložovať: vysťahovať nájomníkov; úradné vsťahovanie
vysťahovať sa zmeniť, opustiť byt, bydlisko, odsťahovať sa: vysťahovať sa z bytu, vsťahoval sa s celou rodinou (do mesta); vysťahovať sa z vlasti emigrovať