slovník slovenského jazyka
1. vydávať vysoký prenikavý zvuk, pískať: vietor hvízda, guľky hvízdajú; drozd hvízda2. utvárať prenikavý zvuk zošpúlenými perami alebo fúkaním do štrbiny, pískať; tak tvoriť melódiu: hvízdať na píšťale, na prstoch; hvízdať si pesničku; hvízdať na psa s cieľom privolať ho
kvíkať -a nedok.
vydávať zvuk kví(k): kvičanie brava; pren. expresívny výraz: deti kvičia, kvíkajú pištia
skučať, skuvíňať: pes, líška kňučí; pren. expresívny výraz dieťa slabo kňučí
1. utvárať vys. prenikavé zvuky fúkaním do nejakej štrbiny; takto realizovať melódiu, hvízdať: vlak píska, pískať na prstoch, pískať na flaute, pískať (si) melódiu; iba si tak píska2. (o veciach) vydávať prenikavé zvuky (obyčajne nepríjemné): vietor píska v stromoradí, dvere pískajú; neos. píska mu v prsiach
zakvíkať -a dok.
vydať kvikot: prasa zakvičalo; pren. expresívny výraz tenkým hlasom povedať alebo zakričať: zakvičať od bolesti
(opakovane) vydať ostrý vys. zvuk: myš zapišťala; vráta zapišťali; pren. expresívny výraz zapišťať tenkým hlasom povedať
1. (opakovane) utvoriť vys. prenikavý zvuk fúkaním do nejakej štrbiny: takto predniesť, zahvízdať: zapískať (si) na píšťalke; zapískať pesničku2. (o veciach) (opakovane) vydať vys. prenikavý zvuk (obyčajne nepríjemný), zahvízdať: brána zapískala; neos. v telefóne zapískalo