slovník slovenského jazyka
1. často, pravidelne sa vyskytujúci, nie výnimočný; bežný, zvyčajný, obvyklý, normálny: obyčajná vec, obyčajný materiál, obyčajný zjav; obyčajný človek z dediny jednoduchý; v odborných názvoch: krt obyčajný, višňa obyčajná2. expresívny výraz očividný, zrejmý, jasný: je to obyčajná (hnusná) krádež, obyčajný podvod;
obyčajný; hrubý, drsný, vulgárny: ordinárny rum; ordinárny vtip, ordinárny spôsob
ordinárne prísl.
1. usporiadaný, zoskupený do radu: radová zástavba obce; radový tanec; lingvistický výraz radová číslovka ktorá vyjadruje poradie2. obyčajný, jednoduchý, prostý: radový pracovník, radový vojak bez hodnosti
vyskytujúci sa bežne, obvyklý, zaužívaný, normálny, obyčajný: zvyčajný postup, zvyčajná téma, miera
zvyčajne prísl.: zvyčajne zostáva sám