slovník slovenského jazyka
1. ktorý nemá osobný, subjektívny ráz: neosobný prístup k ľuďom; neosobná kritika všeobecná2. lingvistický výraz neosobné sloveso ktoré má iba tvar 3. os. jednotné číslo bez vzťahu k podmetu (napr. snežiť); neosobné mená neoznačujúce osoby;
ktorý nikomu nenadŕža, nezaujatý, neutrálny, objektívny: nestranný pozorovateľ, nestranná kritika
nestranne prísl.
nestranný, objektívny: nezaujatý pozorovateľ
nezaujato, nezaujate prísl.
1. jestvujúci nezávisle od subjektívneho vedomia, skutočný, faktický, opozitum subjektívny: objektívny činiteľ, svet, zákon, objektívne podmienky2. nezaujatý, nestranný, opozitum subjektívny: objektívny rozhodca, objektívny divák, učiteľ;