slovník slovenského jazyka
1. mať pocit strachu, ohrozenia, ľakať sa; nemať odvahu: dieťa sa (ma) bojí; bojí sa ostať sama; neboj sa, nič sa ti nestane2. mať pocit strachu, že sa niečo (ne)stane, obávať sa: bojím sa, že sa nedožije zajtrajška; bojím sa, či ťa nájdem doma
pociťovať obavu, báť sa, strachovať sa: obávať sa neúspechu; obávať sa odmietnuť niečo; obáva sa, že príde neskoro; obávať sa o budúcnosť
mať strach, báť sa, obávať sa: strachovať sa o deti, o budúcnosť; nestrachuj sa o mňa!
1. (o končatinách a pod.) strácať pružnosť, stávať sa stŕpnutým, meravieť, drevenieť: nohy, ruky, zuby tŕpnu2. pociťovať napätie, nervozitu, strachovať sa, obávať sa: tŕpnuť strachom, obavou; tŕpne, čo bude, keď ...
cítiť (prirodzený) odpor: štítiť sa špiny; štíti sa dotknúť žaby; pren. prejavovať nechuť: štíti sa roboty; neštíti sa urobiť to neváha