slovník slovenského jazyka
1. právo, právomoc; kompetencia: vodičské oprávnenie, oprávnenie nárokovať si niečo; oprávnenie predávať huby2. dôvod, odôvodnenie na nejaký čin, postup a pod.: jeho postup má oprávnenie; oprávnenie na optimizmus
1. nárok, oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami alebo zvyklosťami: právo na život; právo na prácu, na oddych; právo na život; občianske, politické práva; práva dieťaťa; ľudské práva; volebné právo; mať právo na niečo; uplatniť svoje právo; právo veta2. iba jednotné číslo súhrn štátom ustanovených záväzných noriem a predpisov týkajúcich sa istého odboru, obdobia a pod.: pracovné, rodinné, trestné, správne, medzinárodné právo
oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z práv. vzťahov: súdna právomoc