slovník slovenského jazyka
skupina ľudí spätá spoločnou prácou, spoločnými záujmami alebo cieľom: výrobný kolektív, mládežnícky kolektív, kolektív autorov, člen kolektívu, tvoriť, viesť kolektív
kolektívny príd. týkajúci sa kolektívu, spoločný, opozitum individuálny: kolektívne vlastníctvo, kolektívna výchova, kolektívne rozhodovanie; kolektívna zmluva, kolektívna ochrana
1. skupina jednotlivcov (mužov) so spoločným poslaním; v športových hrách družstvo: v bani pracuje záchranné mužstvo; hokejové, národné mužstvo2. podstatné vlastnosti muža, mužskosť: prejav mužstva
1. viac jednotlivcov alebo jednotlivostí pospolu: národnostná skupina, skupina ľudí, skupina kríkov2. viac jednotlivcov spätých spoločnými záujmami, kolektív: pracovná, odborná, záujmová skupina, skupina baníkov
skupina ľudí so spoločnou úlohou, kolektív: pracovný tím; športový tím družstvo
tímový príd.: tímová práca