slovník slovenského jazyka
dať súhlas, povolenie, pripustiť, umožniť: vedúci mu dovolil pracovať doma; zdravotný stav mi to nedovolí; rodičia mu dovolia všetko; dovoľ(te)! zdvorilé požiadanie; expresívny výraz (no) dovoľ(te)! prejav nesúhlasu
nedok. dovoľovať
1. dovoliť prístup niekam alebo účasť na niečom: pripustiť návštevy v nemocnici; pripustiť študenta na skúšku; pripustiť kravu umožniť párenie2. povoliť (význ. 2), dovoliť, strpieť: pripustiť výnimku; pripustiť iný názor na vec; nepripustil, aby o tom hovorila
1. skočiť smerom von: vyskočiť z postele, vyskočiť (von) oknom; pren. srdce mu ide vyskočiť z hrude prudko bije2. skokom, prudkým pohybom sa dostať hore alebo dopredu: vysoko vyskočiť (za loptou), vyskočiť na múrik; ručička (prístroja) vyskočila prudko vystúpila; vyskočené pero uvoľnené