slovník slovenského jazyka
1. schopnosť obsiahnuť niečo: skladovacia kapacita, prepravná kapacita vozidla, kapacita pamäti; výrobná kapacita maximálna schopnosť výroby určitej produkcie v rámci odboru, podniku a pod.; publ. obyčajne mn.: stavebné kapacity výrobné, ubytovacie a pod. možnosti; lekársky výraz vitálna kapacita pľúc najväčšie množstvo vzduchu, ktoré možno vydýchnuť2. maximálny stuppeň výkonnosti: kapacita stroja
okruh pôsobnosti, právomoc: kompetencia ministerstva, patriť do niečej kompetencie, vymykať sa z kompetencie
kompetenčný príd.: kompetenčné spory; kompetenčné zákony rozdeľujúce kompetencie medzi centrálnymi orgánmi
kto sa dobre vyzná v istom odbore (význ. 2), špecialista: odborník v hudbe, odborník na výrobu kožušín; poradiť sa s odborníkom
odborníčka -y -čok ž.
1. právo, právomoc; kompetencia: vodičské oprávnenie, oprávnenie nárokovať si niečo; oprávnenie predávať huby2. dôvod, odôvodnenie na nejaký čin, postup a pod.: jeho postup má oprávnenie; oprávnenie na optimizmus
1. nárok, oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami alebo zvyklosťami: právo na život; právo na prácu, na oddych; právo na život; občianske, politické práva; práva dieťaťa; ľudské práva; volebné právo; mať právo na niečo; uplatniť svoje právo; právo veta2. iba jednotné číslo súhrn štátom ustanovených záväzných noriem a predpisov týkajúcich sa istého odboru, obdobia a pod.: pracovné, rodinné, trestné, správne, medzinárodné právo
oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z práv. vzťahov: súdna právomoc
vážnosť, úcta (spojená so strachom): svojím správaním vzbudzuje rešpekt
? mať rešpekt pred niekým rešpektovať niekoho
kto vie niečo posúdiť ako odborník, zo skúsenosti: úradný, súdny znalec expert; znalec prírody, literatúry, vína, znalec ľudskej duše
znalkyňa -e -kýň ž.
uznanie autority, vážnosti, závažnosti: úcta k starším, úcta k národným pamiatkam; prejavovať (povinnú) úctu niekomu, vzbudzovať úctu
? mať v úcte, mať úctu pred niekým ctiť si