Význam slova príčina
príčina význam, synonymá a skloňovanie
príčina -y -čin ž.
1. jav, ktorý podmieňuje vznik iného javu: príčinou smrti bol zápal pľúc2. dôvod, pohnútka: mať príčinu na smútok, hnev; trápi sa bez príčiny;príčinný príd.: príčinná súvislosť
príčinne prísl.
príčinnosť -i ž.
príčina synonymá
Synonymá slova príčina v synonymickom slovníku:
- príčinadôvod
- pohnútka
príčina skloňovanie
Skloňovanie slova príčina:
podstatné meno, ženský rod
| jednotné číslo | množné číslo | |
|---|---|---|
| N | (jedna) príčina | (štyri) príčiny |
| G | (bez) príčiny | (bez) príčin |
| D | (k) príčine | (k) príčinám |
| A | (vidím) príčinu | (vidím) príčiny |
| L | (o) príčine | (o) príčinách |
| I | (s) príčinou | (s) príčinami |