poručiť význam, synonymá a skloňovanie
poručiť dok.
1. zanechať ako dedičstvo, odkázať: poručiť majetok synovi2. zveriť, odovzdať: poručiť dieťa do niečej opatery, poručiť sa do ochrany niekoho3. zastaráv. rozkázať, prikázať: poručil chlapom, aby ho nasledovali; poručil priateľom po dve deci objednal;nedok. porúčať, porúča
porúčať sa zastaráv. odporúčať sa: po polhodine sa porúčal; porúčam sa! pozdrav pri odchode
poručiť synonymá
Synonymá slova poručiť v synonymickom slovníku:
poručiť
Pánboh ho povolal/vzal (k sebe)
byť hore bradou
dať
dať kopačky
dať za úlohu
dobiediť
dobojovať
dodýchať
dokonať
dostať sa do lona Abrahámovho
dotrpieť
dotrápiť sa
doživoriť
dožiť
exitovať
exnúť
minúť
nadekrétovať
nadiktovať
nakázať
naložiť
naoktrojovať
naposledy vydýchnuť
napísať
nariadiť
naručiť
natiahnuť hnáty
nechať
nezabrániť
odbila jeho posledná/ostatná hodina
odchýliť sa
oddať/odovzdať dušu Bohu
odkloniť sa
odkázať
odložiť
odlúčiť sa
odoprieť si
odovzdať
odriecť sa
odrieknuť sa
odumrieť
odvrátiť sa
odísť
odísť do večných lovísk/lovíšť
odísť na pravdu Božiu
odísť navždy/naveky
odísť pod lipu
odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok
odísť/odobrať sa zo sveta
okašlať
okašľať
opustil nás navždy
opustiť
opustiť svet navždy
otrčiť kopytá
otrčiť päty
padnúť
pobrať sa do večnosti
položiť/dať/obetovať život
pominúť sa (žiaľom/od žiaľu)
pomrieť
ponechať
poprikazovať
popísať
poručiť život Bohu
pospisovať
poumierať
pozanechávať
pozapisovať
poznačiť
pozomierať
prekročiť prah života/večnosti
prenechať
prerušiť
prideliť
prikázať
priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti
prišla (si) poňho zubatá
protokolovať
prísť o hlavu/o krk/o hrdlo
prísť o život
pôjsť
rozkázať
rozlúčiť sa
rozlúčiť sa so svetom
skapať
skonať
skončiť
skončiť so životom
skončiť život
skrepírovať
spustiť sa
spáchať samovraždu
spísať
stratiť život
striasť/zatrepať krpcami
uložiť
umrieť
určiť
uschovať
usmrtiť sa
usnúť
usnúť večným spánkom
už ho nič nebolí
už je s ním amen
už je tam
už mu je amen
už nie je medzi nami
už nie je medzi živými
už nie je pri živote
vniesť
vpísať
vydýchnuť dušu
vyhrať si truhlu
vykrvácať
vypustiť dušu/ducha
vypľuť dušu
vystrieť sa
vystrieť sa na doske
vyvaliť sa
vzdať sa
zabiť sa
zabudnúť
zaevidovať
zahryznúť do trávy
zahynúť
zaknihovať
zanechať
zapísať
zaspať naveky/na večnosť
zatvorila sa za ním zem
zavrieť/zatvoriť oči naveky
zaznačiť
zdochnúť
zgebnúť
zgegnúť
zgrgnúť
zhynúť
zmiesť krky
zmiesť krpcami
zmrieť
znechať
znechať sa
zochabiť
zomrieť
zosnúť (naveky)
zriecť sa
zrieknuť sa
zveriť
zájsť (od žiaľu)
zísť (škaredo/zle) zo sveta
ísť pod zem
ísť voňať fialky odspodku/zdola
ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť
poručiť skloňovanie
Časovanie slova poručiť:
dokonavé sloveso
(ja) poručím
(ty) poručíš
(on, ona, ono) poručí
(my) poručíme
(vy) poručíte
(oni, ony) poručia
(ja som, ty si, on) poručil
(ona) poručila
(ono) poručilo
(oni, ony) poručili
(ty) poruč!
(my) poručme!
(vy) poručte!
(nejako) poručiac
Pridaj komentár