odlúčiť význam, synonymá a skloňovanie
odlúčiť -i dok.
1. oddeliť: vojna ich odlúčila (od seba)2. odstaviť (mláďa);nedok. odlučovať
1. k odlúčiť2. oddeľovať jednotlivé látky (v procese výroby)
odlúčiť sa oddeliť sa, odpútať sa: odlúčiť sa od celku;nedok. odlučovať sa
odlúčiť synonymá
Synonymá slova odlúčiť v synonymickom slovníku:
odlúčiť
odtrhnúť
rozorvať
roztrhnúť
utrhnúť
odlúčiť skloňovanie
Časovanie slova odlúčiť:
dokonavé sloveso
(ja) odlúčim
(ty) odlúčiš
(on, ona, ono) odlúči
(my) odlúčime
(vy) odlúčite
(oni, ony) odlúčia
(ja som, ty si, on) odlúčil
(ona) odlúčila
(ono) odlúčilo
(oni, ony) odlúčili
(ty) odlúč!
(my) odlúčme!
(vy) odlúčte!
(nejako) odlúčiac