Význam slova odkotúľať

odkotúľať význam a skloňovanie

odkotúľať -a dok.

kotúľaním odsunúť: odkotúľať koleso, sud

  odkotúľať sa kotúľaním sa vzdialiť: peniaz sa odkotúľal


odkotúľať skloňovanie

Časovanie slova odkotúľať:

dokonavé sloveso
(ja) odkotúľam
(ty) odkotúľaš
(on, ona, ono) odkotúľa
(my) odkotúľame
(vy) odkotúľate
(oni, ony) odkotúľajú
(ja som, ty si, on) odkotúľal
(ona) odkotúľala
(ono) odkotúľalo
(oni, ony) odkotúľali
(ty) odkotúľaj!
(my) odkotúľajme!
(vy) odkotúľajte!
(nejako) odkotúľajúc