odcudziť význam, synonymá a skloňovanie
odcudziť dok.
1. neoprávnene si prisvojiť, ukradnúť: odcudziť úradné dokumenty; odcudzené peniaze2. urobiť (citovo) cudzím, ľahostajným: prostredie ho odcudzilo domovu;nedok. odcudzovať
odcudziť sa stať sa (citovo) cudzím, ľahostajným: po čase sa nám syn odcudzil; odcudziť sa domovu
nedok. odcudzovať sa
odcudziť synonymá
Synonymá slova odcudziť v synonymickom slovníku:
odcudziť
scudziť
ukradnúť
zobrať
šlohnúť
odcudziť skloňovanie
Časovanie slova odcudziť:
dokonavé sloveso
(ja) odcudzím
(ty) odcudzíš
(on, ona, ono) odcudzí
(my) odcudzíme
(vy) odcudzíte
(oni, ony) odcudzia
(ja som, ty si, on) odcudzil
(ona) odcudzila
(ono) odcudzilo
(oni, ony) odcudzili
(ty) odcudz!
(my) odcudzme!
(vy) odcudzte!
(nejako) odcudziac