narúbať význam a skloňovanie
narúbať -e -u dok.
rúbaním pripraviť, nahromadiť isté množstvo: narúbať dreva; narúbať uhlie
narúbať skloňovanie
Časovanie slova narúbať:
dokonavé sloveso
(ja) narúbem
(ty) narúbeš
(on, ona, ono) narúbe
(my) narúbeme
(vy) narúbete
(oni, ony) narúbu
(ja som, ty si, on) narúbal
(ona) narúbala
(ono) narúbalo
(oni, ony) narúbali
(ty) narúb!
(my) narúbme!
(vy) narúbte!
(nejako) narúbuc