1. patriaci inej osobe, inému kolektívu (napr. rodine, obci, národu, štátu), opozitum vlastný: cudzí majetok, cudzia práca, cudzí názor, vplyv; cudzie slovo, opozitum domáce; cudzí jazyk; cudzí štátny príslušník cudzinec; cudzí výrobok zahraničný2. neznámy; nezvyčajný: ten človek mi je cudzí; cestovať po cudzích krajoch; povedať cudzím hlasom neprirodzeným3. nezodpovedajúci povahe niekoho, niečoho, vzdialený: dobyvačná politika je nám cudzia; zmysel pre spravodlivosť mu nebol cudzí4. nemajúci (citový) vzťah k niekomu, ľahostajný: sú si citove cudzí5. nepatriaci do daného prostredia, nesúrodý: zobudil sa na akýsi cudzí zvuk; odborný výraz cudzie teleso (v organizme a pod.)• jesť cudzí chlieb, žiť na cudzom chlebe byť závislý od niekoho; chváliť sa, pýšiť sa cudzím perím neodôvodnene si privlastňovať zásluhy, prednosti iného; žiť, zabávať sa, žartovať na cudzí účet, na cudzie konto na úkor iného; z cudzieho krv netečie škoda iného nás nemrzí; v cudzom oku vidí smeť a vo svojom brvno nevidí nevidí vlastné chyby