vyžiariť význam a skloňovanie
vyžiariť -i dok.
vydať zo seba (v podobe lúčov a pod.): vyžiarená (slnečná) energia
nedok. vyžarovať
1. k vyžiariť: lampa vyžaruje svetlo; výraz z fyziky vyžarovanie trvalé vydávanie energie navonok2. knižný výraz vychádzať, šíriť sa: vyžaruje z neho radosť, pokoj; z chrbtice vyžaruje bolesť
vyžiariť skloňovanie
Časovanie slova vyžiariť:
dokonavé sloveso
(ja) vyžiarim
(ty) vyžiariš
(on, ona, ono) vyžiari
(my) vyžiarime
(vy) vyžiarite
(oni, ony) vyžiaria
(ja som, ty si, on) vyžiaril
(ona) vyžiarila
(ono) vyžiarilo
(oni, ony) vyžiarili
(ty) vyžiar!
(my) vyžiarme!
(vy) vyžiarte!
(nejako) vyžiariac