slovník slovenského jazyka
forma myslenia odrážajúca podst. vlastnosti predmetov, javov objektívnej skutočnosti: všeobecný, jedinečný pojem; myslíme v pojmoch a súdoch
• to je pre neho pojem hodnotí to vysoko; to je pre neho neznámy pojem nevie o tom nič
1. zákl. jazyková jednotka s ustálenou formou i významom: domáce, prevzaté, nové slovo; dĺžka, význam, výskyt slova; hľadať vhodné slovo, neprehovoriť slova; v pravom zmysle slova; spisovné, nárečové slová2. jazykový prejav; hovorenie: písané, hovorené slovo, slovo na úvod; príkre, úprimné, povzbudivé slovo; silné slovo odvážny výrok alebo prejav; prázdne slová bezobsažná, zbytočná reč; povedať dve-tri slová; majster slova kto zaujímavo hovorí alebo píše; kultúra slova starostlivosť o správne vyjadrovanie a písanie; mať dar slova byť výrečný; (ne)dostať sa k slovu (ne)môcť prehovoriť alebo rozhodovať
vymedzenie času, v ktorom treba splniť niečo, lehota: plánovaný termín, dodržať termín, dokončiť úlohu v určenom termíne; termín skúšok, volieb čas konania
termínový príd.