slovník slovenského jazyka
1. súhrn predmetov alebo javov s rovnakými podstatnými znakmi: nový druh topánok; viaceré druhy stromov, pšenice; literárne druhy žánre; druhy živočíchov, druhy rastlín; lingvistický výraz slovné druhy; výraz z biológie základná jednotka používaná pri systematike živočíchov a rastlín2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku, typ: je to druh lepidla; druh odborného textu
1. ženatý muž vo vzťahu k svojej žene; muž: vziať si niekoho za manžela2. iba mn. manželia zosobášená dvojica;
1. kto niekomu rozkazuje, vládca, vladár; vo feudalizme príslušník šľachty a privilegovaných vrstiev: feudálny pán, pán Zvolenského zámku; vzbury sedliakov proti pánom2. obyčajne mn. predstaviteľ vrchnosti, vrchnosť: radný pán, mestskí páni