Význam slova dumať
knižný výraz uvažovať, rozmýšľať, premýšľať: stále iba dumá; dumať nad záhadou, o záhade
slovník slovenského jazyka
knižný výraz uvažovať, rozmýšľať, premýšľať: stále iba dumá; dumať nad záhadou, o záhade
expresívny výraz premýšľať, uvažovať, dumať: hútať nad problémom; stále iba hútal (ako to urobiť)
opak. hútavať -a
1. ako modálne sloveso v spojení s neurčitkom vyjadruje vôľu, chuť, úmysel (pri zápore odmietnutie) činiteľa konať dej, hodlať, chcieť, zamýšľať: (ne)mienim dlho čakať2. knižný výraz myslieť si, nazdávať sa, domnievať sa: mienil, že je už neskoro
v myšlienkach sa zaoberať, uvažovať, rozmýšľať, myslieť: hlboko premýšľať; premýšľať o práci, o rodine; premýšľal, čo urobiť; premýšľať nad svojím osudom
v myšlienkach sa niečím zaoberať, uvažovať, myslieť, premýšľať: rozmýšľať o vážnych veciach, rozmýšľal, ako to urobiť; tuho rozmýšľať nad problémom; povedať niečo bez rozmýšľania
1. zaoberať sa v mysli; premýšľať: triezvo, chladne uvažovať o veci; uvažoval, ako ďalej2. mať v pláne, v úmysle, pomýšľať na niečo: uvažovať o stavbe školy
1. mať istý názor, istú mienku: zmýšľať o niekom dobre, zle; rovnako zmýšľajúci ľudia2. mať istý úmysel, zámer s niekým, zamýšľať, myslieť: zmýšľať s niekým úprimne, dobre