komorník význam a skloňovanie
komorník -a mn. -ci m.
1. sluha na osob. obsluhu v šľachtických a pod. rodinách: grófsky komorník2. historizmus vysoký kráľovský úradník;komorníčka -y -čok ž. komorná
komorník skloňovanie
Skloňovanie slova komorník:
podstatné meno, mužský rod, životné
jednotné číslo
množné číslo
N
(jeden) komorník
(traja) komorníci
G
(bez) komorníka
(bez) komorníkov
D
(ku) komorníkovi
(ku) komorníkom
A
(vidím) komorníka
(vidím) komorníkov
L
(o) komorníkovi
(o) komorníkoch
I
(s) komorníkom
(s) komorníkmi