slovník slovenského jazyka
1. spôsobovať námahu, unavovať, vyčerpávať: namáhať si oči pri čítaní, chôdza ho namáha2. privádzať do intenzívnej činnosti, napínať: namáhať (si) pamäť, mozog; tech. mechanické, tepelné namáhanie zaťažovanie (materiálu)
namáhať sa vynakladať námahu, usilovať sa: namáha sa zo všetkých síl dokončiť prácu; nenamáhajte sa s tým!
I. prísl. v najvyššej miere: nanajvýš spokojný
II. častica najviac (ak): jeden, nanajvýš dva prípady; nanajvýš sa vrátime
cirkevný výraz Kristovo vystúpenie do nebies: Nanebovstúpenie (Pána) cirkevný sviatok slávený na 40. deň po Veľkej noci
cirkevný výraz vzatie Panny Márie do neba: Nanebovzatie Panny Márie cirkevný výraz sviatok slávený 15. augusta
pís. i na nečisto prísl.
nie v definitívnej úprave: písať list nanečisto
pís. i na nešťastie čast.
vyjadruje poľutovanie, sklamanie a pod, (bohu)žiaľ: nanešťastie sme prišli neskoro
1. nanosiť, naznášať: naniesť špinu do izby, voda naniesla piesok2. natrieť (tenkou) vrstvou: naniesť rúž na pery