Význam slova hamovať
1. brzdiť: hamovať voz, vlak hamuje2. hatiť, zdržiavať, brzdiť: hamovať niekoho v aktivite; hamovať sa v hneve
slovník slovenského jazyka
1. brzdiť: hamovať voz, vlak hamuje2. hatiť, zdržiavať, brzdiť: hamovať niekoho v aktivite; hamovať sa v hneve
zneváženie, potupenie, pohanenie: váľať, kydať na niekoho hanu; človek bez hany bezúhonný
• rytier bez bázne a hany
I. -y ž.1. stav pohanenia, pocit zneuctenia: robiť niekomu hanbu, žiť v hanbe, utŕžiť hanbu; (fuj,) hanba (ti)! výraz odsúdenia
1. mať pocit hanby, studu: hanbiť sa za svoje činy, za neporiadok; hanbím sa za teba; hanbi sa! hanbite sa! môžeš sa hanbiť! výrazy rozhorčenia, odsudzovania2. byť hanblivý, okúňavý: hanbí sa pred ženami; vezmi si, nehanbi sa!
ktorý sa hanbí, ostýchavý, okúňavý; svedčiaci o tom: hanblivé dieťa; hanblivý úsmev
hanblivo prísl.
1. kus tkaniny používaný obyčajne na čistenie: handra na dlážku; cediť cez handru2. hovorový výraz pejor. nekvalitná tkanina: nekúp si hocijakú handru
hovorový výraz pejor. nezrozumiteľná, cudzími jazykovými prvkami premiešaná reč
hovorový výraz pejor. rozprávať cudzím (obyčajne nemeckým) jazykom alebo nezrozumiteľne
handrkovať sa
1. (v minulosti) kto kupčil s handrami2. pejor. trhan, niktoš (nadávka)
1. hodný odsúdenia, zlý, podlý, nehanebný: hanebný vrah, čin2. prinášajúci hanbu, potupný: hanebná porážka;